2.diel Vyliahnutie

27. 05. 2011 | † 01. 02. 2013 | kód autora: Xmo

Prešiel týždeň a vajce sa ani nepohlo. Zostalo ležať na stole kde som ho pred týždňom položila. Dokonca som ho aj obkreslila aby som vedela ako je na tom. No stále nič. Náčelník o mne nechce ani počuť, vždy keď sa objavím v jeho blízkosti odchádza čo najďalej aby ma ani necítil. Ale keďže nás je v "dedine" 50 000 nemyslím, že by cítil iba mňa. Naša dedina už vlastne nie je dedina ale mesto. Pôvodne to bola dedina s 10 000 obyvyteľmi. No pred 50 rokmi prišlo 40 000 elfov zo Stredomoria. A tak sa "dedina Osčela" premenovala na "mesto Osčela". Ešte som však nebola na svete. Mám len 25 rokov a to čo sa udialo pred 25 rokmi a tak to viem iba z maminho rozprávania. Ona ma už 311 rokov. Tiež sa teším keď už budem nesmrteľná. Ešte si však musím počkať 5 rokov. No pri mojich vzťahoch s náčelníkom si nie som istá či dovolí aby bol obrad. Ale prosím vás!!! To bola dvojminútová hádka. ale, čo dvojminútová, minútová. Ani to nie. Asi za to môže môj drzý tón.

Ako som tak sedela na posteli a hľadela do prázdna, odrazu som začula ako niečo puká. Poobzerala som sa okolo seba a uvidela som, že to čo puká je vajce. Položila som ho na posteľ a napäto som sledovala čo sa bude diať.

Odpadla veľká časť škrupiny a von sa ťahala čierna kostnatá noha. Odpadla ďalšia časť a vykukla hlava. Bol to teda drak. Čierny, kostnatý, telo mu pokrývala len tenká vrstva čiernej kože ktorá aj tak niekde nebola. Na kosťovom krku mal špicaté ostne. Krídla mal popri svojmu telu dosť veľké. Vydral sa zo zničeného vajca a rozprestrel ich. Ten dráčik mohol merať asi 20 cm šírky aj výšky. Pozrel sa na mňa s čiernymi očami a fascinovalo ma to. Mal také zvláštne oči. Zobrala som škrupiny že ich vyhodím...no potom som si všimla niečo napísané na vnútornej strane jedného úlomku. Bolo tam napísané iba jedno slovo. A to slovo bolo: Délia. nevedela som čo to znamená no vyslovila som to nahlas. Drak ktorý sa hral s mojim vankúšom otočil hlavu ku mne a znova na mňa zvedavo hľadel. Takže to nie je drak, ale dračica menom Délia. Hmmm. Dotkla som sa špicu Délinho krídla a prudko zahrmelo, zablýskalo sa a mňa niečo osvietilo.

Zrazu všetko prestalo tak rýchlo ako to aj začalo. No začalo pršať. Pozrela som sa na moje zápästie ktoré ma neskutočne pálilo. A malo na to dôvod. Na mojom zápästí bola vypálená podobizeň mojej dračice Délie ktoré bolo obkolesné korunkami. Nevedela som čo to znamená. No zahrmelo, zablýskalo sa, stále pršalo a to bol začiatok búrky. Zobrala som Déliu na ruky pretože keď zahrmelo bojazlivo sa schúlila do klbka. Privynula som si ju na prsia a ona sa na mňa vďačne pozrela. Usmiala som sa a ľahla som si na posteľ. Délia za pár sekúnd zaspala a bolo až smiešne ako sa jej malé telíčko nadvihovalo keď som sa nadýchl...

.... Bolo to dosť zlaté. Pokúšala som sa zaspať no nejako sa mi to nedarilo. Chcela som sa prevaliť na bok alebo sa ísť nadýchať čerstvého búrkového vzduchu ktorý mám tak rada ale kvôli Délii som odolala. Nechcela som aby sa zobudila z dobrého spánku. Dokonca sa mi zdalo že sa aj usmievala. No po čase som neodolala, jemne som ju chytila a položila na perinu a vstala som z postele. Vyšla som zo stanu, roztiahla som ruky, pozrela som sa na nebo a začala som sa krútiť. Zbožnujem búrky a tancovanie v nich. Ale niečo ma vyrušilo. Cítila som ako sa mi čosi drsné obtiera o nohu. Pozrela som sa dolu a zbadala som Déliu ako na mňa vystrašene hľadí. Zobrala som ju na ruky a vstúpila som naspäť do stanu.

"Délia, neboj sa, nedovolím aby ti ktokoľvek ublížil" povedal som s materinyským citom. Cha-cha. Veď ten drak nie je na svete ani hodinu a už ho mám tak rada? A to som ho nechcela. No jej vystrašené oči ma presvedčili. Nemuí ich však mať na dlho. Potom sa môžu premeniť na krvilačné. Ale ešte potrvá kým vyrasite. To možno zomriem keďže som pohádaná s náčelníkom a odmietne prijať obrad. Takže si požijem ešte pár rôčkov a potom umriem. Zmierila som sa s tým už pre pár hodinami. Prevrátila som sa na bok a Délia sa mi schúlila pri nohách. Zahľadela som sa na dlážku a hľadala som obrazy. Keď som našla dračiu hlavu prudko som zvarela oči. Zrazu strašne zahrmelo a Délia tak nadskočila až zvlietla. No potom si rýchlo ľahla ku môjmu bruchu a tam sa schúlila. Triasla sa. Začala som si obzerať moje zápästie a pokúšala som sa prísť na to čo znamenajú tie korunky. No na nič som neprišla. Alebo iba na to že Délia je akýsi zvláštny druh draka. Draky väčšinou nebývajú kostnaté a nevyzerajú ako v rozklade. I keď Délia nesmrdí,aj keď vyzerá ako v roklade. Chcela som ešte prísť na to čo znamenajú tie korunky no za chvíľu ma pohltili iné myšlienky a potom ďalšie a ďalšie.

 


Zobrazit další články tohoto autora

Související články

Copyright © 2008-2018 Hups.cz. Všechna práva vyhrazena.